Lúčne zátišie na sútoku Trsteného potoka s riekou Hornád, ktorú tu premosťuje zrekonštruovaná napodobnenina pôvodného kamenného kartuziánskeho mosta. Most postavili kartuziánski mnísi ako súčasť „kartuziánskej cesty na vrch“ (vybudovaná v roku 1454), ktorá viedla z dnešného Kláštoriska do grangie (hospodársky dvor) - Tiba pri Spišských Tomášovciach. Zvyšky tejto cesty sa zachovali dodnes.

Nad mostom, na ľavom brehu Hornádu stál do roku 1927 mlyn, podľa ktorého dostala lokalita pomenovanie. Prvý mlyn bol postavený začiatkom 19. storočia a bol majetkom Tibu, potom kartuziánov a po nich Spišského prepošstva. Po zrušení poddanstva sa dostal do vlastníctva letanovskej obce. Tá ho v rokoch 1910-11 predala Karolovi Poledniakovi z Košíc. Mlyn bol drevený a nový majiteľ ho zbúral a postavil nový moderný trojvalcový murovaný mlyn. Bol vybavený šrotovníkom, krupárom, cirkulárom, gátrom a dynamom. Majiteľ ho pred prvou svetovou vojnou dal do prenájmu Gustávovi Schneiderovi a neskôr Štefanovi Kocúnovi. Počas jeho prenájmu mlyn 10. januára 1927 vyhorel a nebol už obnovený. Hať mlyna postupne chátrala a taktiež podľahla zubu času. Samotný mlyn bol neskôr obnovený ako rekreačná chata.

Pri vchode do prielomovej doliny Hornádu, na ceste od Letanoviec do Letanovského mlyna, stála na pravom brehu Trsteného potoka pod lesom „Sośňe“ „Biskupská“ horáreň, ľudovo nazývaná „hajdučňa“.

Letanovský mlyn Letanovčania využívali na nedeľný oddych od nepamäti. Dnes je to rekreačná osada s niekoľkými súkromnými rekreačnými chatami a malým bufetom, ktorý je otvorený v letnej sezóne.

Z hľadiska ochrany prírody je zaujímavé a veľmi hodnotné okolie Letanovského mlyna. Severozápadne sa nachádzajú slnečné, južné svahy komplexu Ihríka. Z drevín tu rastie dub zimný (Quercus petraea), ktorý je v Slovenskom raji vzácny, a teplomilná čerešňa mahalebková (Cerasus mahaleb). Jej výskyt v národnom parku možno považovať za raritný, pretože sa sem nachádza na severnom okraji svojho rozšírenia.

Letanovský mlyn je jedným zo stredísk na severnom okraji Slovenského raja, ktorý rozdeľuje Prielomu Hornádu na dve časti a je výborným východiskom vedúcim k turistickým strediskám Čingov, Podlesok a Kláštorisko. Oblasťou prechádza červený, modrý a žltý turistický chodník. Najbližší prístup je z obce Letanovce autom alebo pešo. V zime je tu možné lezenie v ľadopádoch.