Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody (Hrdlo Hornádu) po Smižany.
Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesá.
Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky (Lesnica, Veľká Biela voda, Biely potok s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac.
Je výrazným krajinným celkom s veľmi pôsobivými skalnými útvarmi (Tomášovský výhľad, Ihla, Kazateľnica). Tento charakteristický reliéf značnou mierou ovplyvňuje mikroklímu územia a pôsobí na druhovú skladbu zastúpených rastlinných spoločenstiev, ktoré sa vyznačujú veľkou pestrosťou.
Prvý prechod Prielomom Hornádu po jeho zamrznutej hladine sa uskutočnil vo februári 1906. V júli 1906 sa B. Hajtsch a L. Hajtsch na primitívnej plti splavili tokom Hornádu od Hrabušic (Hrdlo Hornádu) po Smižany (vyústenie Hornádu pri Smižanskej Maši).
Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný až do roku 1974, keď sa ukončila etapovitá výstavba chodníka Horskej služby. Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok. Tým sa sprístupnila jedna s najatraktívnejších turistických ciest v Slovenskom raji.
Prielom Hornádu je Národná prírodná rezervácia s výmerou 290 ha. Vedie ním modrý turistický chodník.